festivalu Petrovi Hledíkovi odovzdala Elisabeth Rohmerová, zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy pre film a audiovizuálnu tvorbu. Rada Európy ju totiž udeľuje iba pri významných udalostiach a za významné aktivity. Popri troch slávnostných ceremoniáloch, na ktorých postupne svoje ceny Hercova misia prevzali tri veľké postavy hereckého umenia - Erland Josephson, Mari Törőcsiková a Annie Girardotová - patrila k najvydarenejším akciám festivalu Česká oscarová noc. Na prelome štvrtka a piatka sa pri bazéne kúpaliska Zelená žaba stretli legendy českého filmu, ktorým bolo súdené poťažkať v rukách najprestížnejšie filmové ocenenie sveta, alebo aspoň byť medzi nominovanými. Vybranej spoločnosti, do ktorej zavítali režisér Jiří Menzel (držiteľ Oscara za Ostře sledované vlaky z roku 1967), architekt Karel Černý (Oscar za Formanovho Amadea, 1984), kostýmový návrhár Theodor Pištěk (takisto Amadeus) i Formanov „dvorný“ kameraman Miroslav Ondříček (člen festivalovej poroty), sa organizátori hneď odvďačili zlatým odznakom členstva v Zlatom klube Art Filmu. Na milú príhodu si spomenul Pištěk z čias, keď s Milošom Formanom brázdil na bicykloch morské pobrežie. Na smeč mu prihral sám Forman, ktorý v sprostredkovanom telefonickom rozhovore s Petrom Hledíkom upozornil, že Pištěka treba občas hľadať na dne. „Hneď ako sme vtedy prišli k moru, zliezol som z bicykla a skočil do vody. Kým Miloš sedel na deke so svojím nevlastným synom, zažil som situáciu ako z Baywatchu. Začal som sa topiť, musela ma zachrániť hliadka a Formanovcom som vôbec nechýbal. Miloš len poslal svojho syna do mora a keď sa vrátil s tým, že ma nenašiel, spýtal sa ho, či sa pozrel aj na dno.“ Pozdravy pre hostí Art Filmu poslali faxom Jan Svěrák a Jan Pinkava, variáciami na oscarovské témy prispel na hammonde Marián Varga.
Najväčšie dojatie sa zračilo o deň neskôr v tvári Annie Girardotovej. Na ceremoniál pri zábradlí Mosta slávy sa prišiel pozrieť aj riaditeľ Markízy Pavol Rusko a iba niekoľko metrov od ústrednej hviezdy neváhal podpisovať pamätníčky svojim mladým obdivovateľkám. „Na scéne sa vždy celá trasiem od strachu. Tak to má byť - ak sa niekto netrasie, nech zostane doma. Rovnaký strach ako na javisku cítim aj pred kamerou. Jednak preto, že film stojí viac peňazí, ale rešpekt mám aj pred tým, keď si predstavím, koľko ľudí ten film uvidí,“ vyznala sa Girardotová ešte v piatok popoludní na Anglickom dvore hotela Flóra. To už boli známi víťazi troch súťažných sekcií. Favoritom programového poradcu Art Filmu, člena výberovej komisie a pedagóga VŠMU Martina Ciela, ktorý každý deň vo festivalovom spravodaji odporúčal vybrané projekcie do pozornosti divákov, sa darilo. Až na kategóriu hraných filmov Art Fiction, kde neuspela jeho obľúbená kanadská snímka Noc potopy. „Festival Art Film akoby saturuje druhý distribučný okruh. Asi 99 percent z prezentovaných filmov sa nikdy nedostane do kín, ale už len to, že sa tu odpremietajú, je veľmi príjemné. Istotne, mali by šancu len vo filmových kluboch či v art kinách a aj preto mi je ľúto, že pri výbere musíme toľko filmov vyhodiť,“ hovorí Martin Ciel. Za najúspešnejšiu sekciu považuje prehliadku študentských filmov Na ceste. „Vymyslel ju Peter Hledík a hlboko si ho za to vážim. Je divácky najnavštevovanejšia a dokazuje, že mladým filmárom nie sú cudzie vtipné prístupy a zmysel pre experiment.“
Okrem Noci potopy takmer obišiel naprázdno aj americký film Čakanie na Woodyho. Mimoriadne sa však zapáčil aj členovi poroty Milanovi Lasicovi, ktorý zdôraznil, že jednu z cien teda „nedostal náhodou“. Ako odkaz pre pracovníkov ministerstva kultúry, ktorí už tradične festival Art Film nepodporili ani morálne, poslal Lasica tieto slová: „Len nenápadne by som im pripomenul, že robia chybu, pretože Art Film je festival, ktorý svojím významom presiahol hranice Slovenska. A oni by sa mohli aspoň trocha usilovať, aby tento presah mohol ďalej fungovať.“
DALIBOR HLADÍK
